Život Prešova
online
online
Francúzska herečka Annie Girardotová sa narodila pred 90 rokmi
25.10.2021 Celý región
Paríž/Bratislava
25. októbra (TASR) – Francúzska herečka Annie Girardotová zažiarila ako
policajtka v kriminálnej dráme Nežné kura, ale aj v jej komediálne
ladenom pokračovaní Ukradli torzo Jupitera. Pôsobila presvedčivo v
psychologických filmoch, drámach i v komédiách.
Väzby ju spájali aj so Slovenskom. Navštívila Bratislavu, Trenčianske Teplice, priatelila sa so slovenským hercom Ivanom Palúchom, s ktorým sa stretla pri nakrúcaní v roku 1969.
V pondelok 25. októbra uplynie 90 rokov od jej narodenia.
Annie Girardotová sa narodila 25. októbra 1931 v Paríži. Druhú svetovú vojnu prežila s matkou a bratom v Normandii. Už ako dieťa chcela hrať, ale rovnako ako jej matka sa najskôr stala zdravotnou sestrou. Popri práci navštevovala dramatické kurzy, neskôr začala študovať herectvo na konzervatóriu v Paríži. Keď v roku 1956 zažiarila na doskách parížskej Comédie Francaise, básnik Jean Cocteau sa o herečke vyjadril ako o najväčšom talente povojnovej éry.
V tom istom roku sa stala laureátkou Ceny Suzanne Bianchettiovej ako herecký objav za úlohu Gisely, ktorá pomáha trojici študentov vydierať profesora v dráme Muž so zlatými kľúčmi (1956). O dva roky neskôr si zahrala v klasickej kriminálke Maigret kladie pascu.
Taliansky režisér Luchino Visconti herečku obsadil do hlavnej úlohy – spolu s Alainom Delonom – v sociálnej dráme Rocco a jeho bratia (1960), v ktorej si zahrala nešťastnú milánsku prostitútku Nadiu. Film bol prelomovým nielen v jej profesionálnom, ale i súkromnom živote – jeden z hereckých partnerov Renato Salvatori sa stal jej osudovým mužom.
Do úspešného filmu Stalo sa v Turíne obsadil herečku režisér Mario Monicelli v roku 1963. Medzinárodné ocenenie v podobe Volpiho pohára na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Benátkach jej priniesla rola osamelej Kay, prežívajúcej krátke citové vzplanutie k francúzskemu hercovi v komornej melodráme podľa románu Georgesa Simenona Tri izby na Manhattane (1965).
Objavila sa vo filme Dillinger je mŕtvy, ktorý v roku 1969 nakrútil Marco Ferreri. V tom istom roku dokončil svoju snímku Čoskoro bude koniec sveta režisér Aleksandar Petrović – a práve pri nakrúcaní tohto filmu z prostredia srbského vidieka sa Girardotová stretla s Ivanom Palúchom. Od začiatku si rozumeli a ako spomínal Ivan Palúch, kráčali spolu po koberci na filmovom festivale v Cannes. Stretli sa opäť po páde železnej opony v roku 1989.
V ďalšom umelecky ladenom filme Stará Panna z roku 1970 bol Girardotovej hereckým partnerom Philippe Noiret, s ktorým sa na plátne stretla viackrát.
Pôsobivý výkon ocenený Césarom potvrdila herečka aj v úlohe renomovanej lekárky v psychologickej dráme Najcennejšie čo mám (1976) v réžii Luca Bertucelliho. V ďalšom roku stvárnila hlavnú hrdinku tragického príbehu Prežiť si svoje peklo.
Netradične pôsobí spojenie Girardotovej s komikom Louisom de Funésom. Komédia Ani z voza, ani na voz, ktorú nakrútil v roku 1978 Claude Zidi, však patrila medzi divácky obľúbené. Rovnako si srdcia divákov Girardotová získala ako energická emancipovaná policajná vyšetrovateľka v dráme Nežné kura (1978), kde jej opäť sekundoval Philippe Noiret.
Režisér Philippe de Broca sa rozhodol postaviť na tejto hereckej dvojici aj pokračovanie príbehu, tento raz však už vo výrazne komediálnom ladení a s názvom Ukradli torzo Jupitera (1980). Medzitým však Girardotovú obsadil do komédie Sukničkár (1979) ako jednu z manželiek klavírneho virtuóza (Jean Rochefort). Z roku 1979 pochádza aj ďalší úspešný film a hviezdnym hereckým obsadením Cesta Rím – Neapol neprejazdná.
V 80. rokoch herečka zmiernila pracovné tempo. Neskôr sa však dočkala ďalších úspechov. Filmovú cenu v podobe Cézara pre herečku vo vedľajšej úlohe jej vyniesol film Bedári 20. storočia (1995) - snímka, ktorá preniesla motívy známeho románu Victora Huga do 20. storočia. Rovnakú cenu získala Girardotová aj za film Pianistka (2001) - jeho literárnou predlohou bola kniha rakúskej nositeľky Nobelovej ceny Elfriede Jelinek.
Vo vyššom veku Annie Girardotová trpela Alzheimerovou chorobou. Zomrela 28. februára 2011 v rodnom Paríži, kde je aj pochovaná.
Annie Girardotová napísala aj spomienkové knižky Horúca krv a Odchody a návraty. Slovenskí diváci si ju spájajú s hlasom českej herečky Věra Galatíkovej, ktorá ju dabovala vo väčšine filmov uvádzaných v Československu.
Väzby ju spájali aj so Slovenskom. Navštívila Bratislavu, Trenčianske Teplice, priatelila sa so slovenským hercom Ivanom Palúchom, s ktorým sa stretla pri nakrúcaní v roku 1969.
V pondelok 25. októbra uplynie 90 rokov od jej narodenia.
Annie Girardotová sa narodila 25. októbra 1931 v Paríži. Druhú svetovú vojnu prežila s matkou a bratom v Normandii. Už ako dieťa chcela hrať, ale rovnako ako jej matka sa najskôr stala zdravotnou sestrou. Popri práci navštevovala dramatické kurzy, neskôr začala študovať herectvo na konzervatóriu v Paríži. Keď v roku 1956 zažiarila na doskách parížskej Comédie Francaise, básnik Jean Cocteau sa o herečke vyjadril ako o najväčšom talente povojnovej éry.
V tom istom roku sa stala laureátkou Ceny Suzanne Bianchettiovej ako herecký objav za úlohu Gisely, ktorá pomáha trojici študentov vydierať profesora v dráme Muž so zlatými kľúčmi (1956). O dva roky neskôr si zahrala v klasickej kriminálke Maigret kladie pascu.
Taliansky režisér Luchino Visconti herečku obsadil do hlavnej úlohy – spolu s Alainom Delonom – v sociálnej dráme Rocco a jeho bratia (1960), v ktorej si zahrala nešťastnú milánsku prostitútku Nadiu. Film bol prelomovým nielen v jej profesionálnom, ale i súkromnom živote – jeden z hereckých partnerov Renato Salvatori sa stal jej osudovým mužom.
Do úspešného filmu Stalo sa v Turíne obsadil herečku režisér Mario Monicelli v roku 1963. Medzinárodné ocenenie v podobe Volpiho pohára na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Benátkach jej priniesla rola osamelej Kay, prežívajúcej krátke citové vzplanutie k francúzskemu hercovi v komornej melodráme podľa románu Georgesa Simenona Tri izby na Manhattane (1965).
Objavila sa vo filme Dillinger je mŕtvy, ktorý v roku 1969 nakrútil Marco Ferreri. V tom istom roku dokončil svoju snímku Čoskoro bude koniec sveta režisér Aleksandar Petrović – a práve pri nakrúcaní tohto filmu z prostredia srbského vidieka sa Girardotová stretla s Ivanom Palúchom. Od začiatku si rozumeli a ako spomínal Ivan Palúch, kráčali spolu po koberci na filmovom festivale v Cannes. Stretli sa opäť po páde železnej opony v roku 1989.
V ďalšom umelecky ladenom filme Stará Panna z roku 1970 bol Girardotovej hereckým partnerom Philippe Noiret, s ktorým sa na plátne stretla viackrát.
Pôsobivý výkon ocenený Césarom potvrdila herečka aj v úlohe renomovanej lekárky v psychologickej dráme Najcennejšie čo mám (1976) v réžii Luca Bertucelliho. V ďalšom roku stvárnila hlavnú hrdinku tragického príbehu Prežiť si svoje peklo.
Netradične pôsobí spojenie Girardotovej s komikom Louisom de Funésom. Komédia Ani z voza, ani na voz, ktorú nakrútil v roku 1978 Claude Zidi, však patrila medzi divácky obľúbené. Rovnako si srdcia divákov Girardotová získala ako energická emancipovaná policajná vyšetrovateľka v dráme Nežné kura (1978), kde jej opäť sekundoval Philippe Noiret.
Režisér Philippe de Broca sa rozhodol postaviť na tejto hereckej dvojici aj pokračovanie príbehu, tento raz však už vo výrazne komediálnom ladení a s názvom Ukradli torzo Jupitera (1980). Medzitým však Girardotovú obsadil do komédie Sukničkár (1979) ako jednu z manželiek klavírneho virtuóza (Jean Rochefort). Z roku 1979 pochádza aj ďalší úspešný film a hviezdnym hereckým obsadením Cesta Rím – Neapol neprejazdná.
V 80. rokoch herečka zmiernila pracovné tempo. Neskôr sa však dočkala ďalších úspechov. Filmovú cenu v podobe Cézara pre herečku vo vedľajšej úlohe jej vyniesol film Bedári 20. storočia (1995) - snímka, ktorá preniesla motívy známeho románu Victora Huga do 20. storočia. Rovnakú cenu získala Girardotová aj za film Pianistka (2001) - jeho literárnou predlohou bola kniha rakúskej nositeľky Nobelovej ceny Elfriede Jelinek.
Vo vyššom veku Annie Girardotová trpela Alzheimerovou chorobou. Zomrela 28. februára 2011 v rodnom Paríži, kde je aj pochovaná.
Annie Girardotová napísala aj spomienkové knižky Horúca krv a Odchody a návraty. Slovenskí diváci si ju spájajú s hlasom českej herečky Věra Galatíkovej, ktorá ju dabovala vo väčšine filmov uvádzaných v Československu.
www.ZIVOTPO.sk
